Improvizácia ako liek proti tréme | Impro svet
V čom mi pomohla divadelná improvizácia
7. októbra 2018
Ako sa stať hercom bez školy?
10. februára 2019

Hodnotenie dostáva človek celý život. Začína to školou, rodičmi, neskôr sa podieľajú na hodnotení kamaráti či kolegovia v práci. Na základe toho sa v mysli hodnotíme sami a porovnávame sa s okolím. Človek má strach urobiť chybu, pretože ju má spojenú s negatívnou emóciou, čo môže mať za následok uzavretie sa do seba a nedôveru voči sebe samému.

Som celkom introvertný človek, ktorý mal s komunikáciou veľký problém. Ochotnícke divadlo a divadelná improvizácia mi pomáhali zlepšovať sa v prejave. Každou divadelnou skúškou mi narástlo sebavedomie, pretože som dokázal prekonať prekážky. Keď som nevedel text, vedel som sa vynájsť, improvizoval som. S kamarátom som v tom čase založil improvizačný projekt Experiemental duo, kde sme každý mesiac vystupovali v Čajovni za rohom s krátkymi scénkami na témy od divákov.

Ochotnícke divadlo v Žiari nad Hronom sa časom rozpadlo, Experimental duo tiež a v práci som nevidel perspektívu. Do Bratislavy som sa presťahoval kvôli viacerým pracovným príležitostiam. Zároveň som hľadal alternatívy k improvizačnému divadlu. Prešiel som si rôznymi divadelnými kurzami v BA, ale ani jeden ma nazaujal, natoľko aby som mu venoval dlhodobo. Hľadal som improvizáciu. Do slova. Zapol som si od zúfalstva Google a napísal “divadelná improvizácia”. Našlo mi neďaleko Prahy týždňový tábor divadelnej improvizácie. Po jeho absolvovaní, som bol celý bez seba. Bolo to to, čo so hľadal a k tomu oveľa viac, ako som pôvodne čakal. Otvorilo mi to nové obzory, ako sa pozerať na divadelnú improvizáciu. Týždeň, ktorý som tam zažil, mi prišiel taký inšpiratívny, že sa stal mojím motorom do budúcnosti.

Dnes, keď počúvam ľudí rozprávať o strachu z rozprávania s ľuďmi, viem, o čom to je. Ale nemôžem povedať, že strach som úplne stratil. Strach je a vždy bude. Ale vďaka improvizácii máte možnosť, túto emóciu spracovať a pretaviť do energie, ktorá vás bude poháňať.

Cez workshopy v Českej republike som spoznal viacerých šikovných improvizátorov či lektorov improvizácie, a tí ma inšpirovali k vytvoreniu školy improvizácie. Chcem priniesť kanadský štýl (pretože pôvodne pochádza z Kanady) improvizácie na Slovensko.

Na našich improvizačných workshopoch pri vyučovaní používame hlavne divadelné techniky, cez ktoré človek spozná samého seba. Človek sa hrá, a teda prichádza na veci cez hru. V skupine sa spozná s ďalšími ľuďmi, od ktorých sa môže učiť.

Veľkú pozornosť venujeme práci s chybou. Uvedomiť si, že chyba niečo, z čoho sa môžeme poučiť. Učíme sa ju spracovať na pozitívnu energiu. To, že je na škodu, môže mať človek už od školy, kedy bol za ňu potrestaný. Čím viac je tomu vystavený, tím viac sa uzatvára, pretože sa ju bojí urobiť. Škola improvizácie radí, ako správne reagovať v danej chvíli. Pozná to určite každý. Ste napríklad neprávom osočený, adekvátna odpoveď prichádza, tak povediac po funuse. Je to o tréningu, hlavne byť “tu a teraz”.

Je to na škodu človeka, že sa zaoberá ostatnými scenármi minulosti či budúcnosti. Napríklad, keby som sa mal strachovať, či moja prezentácia bude dobrá, viem svoje ja v budúcnosti a to ma stojí veľa energie. Keby som si povedal, moju poslednú prezentáciu som totálne pokazil a teraz to bude rovnaké, viem i seba v minulosti. Iba tretina pozornosti ostala na to, čo má byť tu a teraz. Čím viac si robíme očakávania, tím viac sa blokujeme a tím menej nám ostane priestoru, aby sme reagovali.

Editovala: Ľubka Safková