V roku 2024 ma zaujal impro workshop Láďu Kardu v Bratislave. Tam som spoznal Maťu. Po workshope sme sa nevideli pol roka. Zistil som, že Maťa odišla z anglického impro divadla v Bratislave. Ja som uvažoval nad tým, že by som reštartoval projekt Impro svet, ale nejako inak. Hľadal som inšpiráciu aj ľudí. Ako čas plynul, ostala iba Maťa a rozhodli sme sa, že v septembri 2025 sme začali v Dúbravke – bez veľkých plánov, zato s veľkou chuťou. A presne tak sa začínajú dobré veci. 🙂

V rokoch 2018 – 2019 som mal priveľa aktivít a cítil som, že sa začínam zahrievať viac a viac. Pandémia mi dala stopku, ktorú som paradoxne prijal s úľavou. Oddýchnem si od impra a začnem znova, keď budem cítiť, že to pre mňa má opäť zmysel. Po pandémii som bol súčasťou rôznych divadelných a tiež improvizačných projektov. Niektoré som opustil, iné opustili mňa. Uvedomil som si jednu zásadnú vec: bezpečné prostredie, vzájomný rešpekt, komunikácia bez urážok a kriku sú pre mňa kľúčové.

Reklama Klarstein Kto by to bol povedal, že si niekedy zahrám v reklame? 😀 Uverejňoval som pravidelne svoje impro-pantomimické aktivity na sociálnych sieťach, až ma jedného dňa oslovil kamarát z reklamnej agentúry, že by som sa im hodil do ich konceptu na reklamu.

Mal som možnosť byť na workshope – Longforma v štýle Tarantino (na motívy filmov: Pulp Fiction alebo Reservoir Dogs) a následne hrať v celovečernom predstavení. Podarilo sa mi to 2x, raz v Prahe a druhýkrát v Bratislave.

Na základe inšpirácie zo zahraničia som sa rozhodol robiť ochutnávky impra, a tak som organizoval a lektoroval Impro v parku v Sade Janka Kráľa. Príjemné letné počasie a impro, čo môže byť lepšie? 🙂

Po jednej z improshow ma oslovili z improvizačného tímu B.I.Z.O.N.I. z mesta Hradec Králové, či by som im vedel pripraviť workshop pantomímy. Súhlasil som, a tak som sa stal na jeden deň lektorom nonverbálneho divadla.

Chytil som sa ďalšej príležitosti zahrať si v improshow, tentokrát v Prahe. Súčasťou večera boli krátke a stredné formy impro hier.

Aktívne som sa zúčastňoval workshopov improvizácie v Českej republike, spoznal zaujímavých ľudí, až som sa s nimi jedného dňa dostal na javisko v meste Frýdek-Místek.

Kamarát Pavel Wieser organizoval Improligu v Prahe v štýle tej slovenskej a opýtal sa ma, či by som mal záujem prísť ako účastník. Neváhal som ani minútu a prišiel som.

Prekladal som autorské texty do pantomímy. Mal som hudobných hostí ako Peter Juhás a ERØ. Bral som to ako tréning na improligy. Prvotná myšlienka tejto akcie vznikla v diskusii s Vladom Dolinayom v Kalabe.

Tieto workshopy mi dali veľa. Pri týchto workshopoch som zistil, že cieľom impra je tvoriť príbehy, nie vtipné scénky za každú cenu. Zahral som si v smutných príbehoch, dojímavých ba aj akčných. Zameriavali sme sa na rozvoj postáv, vzťahov a prostredia, v ktorom sme. V knihe, ktorú predávam, toto všetko nájdeš. Na fotke mám trochu brucho a prispatý úsmev, lebo takú výbornú vegánsku kuchyňu som ešte nejedol.

Do Žiliny som rád chodil, tu som získal veľa diplomov 😀 a tiež som tu spoznal Adama a bola aj príležitosť si s ním zahrať.

Zažil som celovíkendový workshop improvizácie aj so záverečným vystúpením. Celé to bolo pod záštitou Improvizačného divadla Bafni v Brne. Skvele zorganizované a odniesol som si veľa inšpirácie a znalostí do ďalšieho pokračovania v impre.

Rád som chodil na improligu do Trnavy v Malom Berlíne. Hral som tam ako sólo mim PanThome. Bol so mnou spravený krátky rozhovor, ktorý si môžete pozrieť nižšie. Jediné, čo ma tak trochu štve, je, že sa mi nepodarilo vyhrať Improligu v Trnave. Nuž, tak možno niekedy v budúcnosti. 😉 

Moja neutíchajúca túžba hrať na každej improlige, ktorú uvidím, narazila. Nemal som s kým ísť na improligu do Nitry. Keď som bol v Česku na Impro tábore, pochválili mi pantomímu a na základe tejto myšlienky som sa rozhodol to skúsiť sám… a bolo to SKVELÉ rozhodnutie. S malou dušou som sa prebojoval z jedného kola do druhého, až som nakoniec vyhral ako sólo mim improligu v Nitre. Tu vznikol PanThome.

Ďalšie ročníky som tiež rád chodil na Improligu do Nitry. Bola tam skvelá atmosféra a skvelí ľudia.

Objavil som čaro improvizácie od Keitha Johnstona. Tento štýl improvizácie som nazval kanadský štýl, pretože väčšinu času strávil v Kanade, kde vytvoril Impro systém, ktorý sa potom rozšíril do skoro celého sveta.

V prvých rokoch v Bratislave som hľadal spôsob, ako tráviť svoj voľný čas divadlom. Našiel som niečo ako dramatický krúžok pre dospelých v Rači. Dvakrát sme odohrali predstavenie „Potrebujem sa s tebou rozprávať“.

Víťazstvo v improlige na festivale PAN (festival pantomímy a pohybových divadiel) v zložení: Jozef Kováč, Samuel Gáfrik a Tomáš Zúbrik.

Na Kremnických gagoch som prvýkrát videl Improshow – a bolo rozhodnuté. Vtedy som si povedal: „Áno, toto je presne to, čomu sa chcem venovať celý život.“ Prihlásil som sa na ZUŠ v Žiari nad Hronom na Literárno-dramatický odbor, kde ma naučili stáť na javisku, tváriť sa sebavedome a pritom vôbec netušiť, čo robím – čiže ideálna príprava na improvizáciu. Hral som v inscenácii Dejiny divadla, kde som hral viac postáv, než som si vedel zapamätať. V inscenácii F ako Faust som dostal rolu Mefista. Predať dušu za umeleckú kariéru? Nebolo treba, rolu som dostal dobrovoľne.

V prvom ročníku na základnej škole som na mini playback show predvádzal „Čierneho baču pri ohníčku“. (Fotku som dlho nevedel nájsť — možno ju niekto schoval, aby sa zachovala moja dôstojnosť.) Na záverečnom vystúpení základnej školy som hral dôchodcu. Fotka zrejme neexistuje… ale možno je to len preto, že som tú rolu zahral až príliš presvedčivo.

V pôrodnici som vraj neplakal, iba urobil prvé improvizované gesto a celý personál pochopil pointu. Odvtedy sa pohybom aj slovom snažím dokázať, že improvizácia nie je len spôsob hrania, ale aj spôsob života.